Lenivosť prináša výsledky

Písal sa rok 2014. Niekedy v apríli tohto roku som pocítil prvé bolesti v chrbte, nemohol som sa pohnúť, musel som brať infúzie a zrušiť pár pracovných školení. Moja doktorka ma poslala na röntgen, kde mi samozrejme nič nezistili. Chrbát stále bolel, chodil som fyzioterapiu, ale stále bolesť pretrvávala. Dokonca vystreľovala do nohy.

Niekedy na začiatku augusta už bola tak silná, že som musel ísť do nemocnice a tam mi povedali diagnózu – vyskočená platnička. Hneď mi lekár doporučil operáciu. Zdesil som sa, lebo to mohlo byť síce fajn, že bolesti ustúpia, ale zároveň aj možný koniec mojej práci školiteľa a koniec chodeniam po horách, mojej vášni. Ale nakoniec som sa rozhodol, že sa nechám operovať a tri mesiace som aj rehabilitoval. A nefotil.

Lekárka mi povedala, že sa to môže kedykoľvek vrátiť, že s niektorými vecami je koniec. Napríklad s chodením po horách s veľkou záťažou. Maximálne vraj nosiť tak maximálne 5-6 kíl na chrbte.

Pre človeka, ktorý predtým prechodil pešo podstatnú časť Tatier a Fatry, prespával v útulniach a ťahal so sebou vždy okrem skoro 15 kilového batohu aj fotovýbavu, to bol dosť krutý ortieľ. Ale nakoniec sa to ukázalo ako výhoda.

Naučil som sa totiž hľadať ľahko dostupné výhľady.

Výhľady, kde nebudem musieť chodiť príliš vysoko, príliš dlho, príliš ďaleko a aj tak dokážem zachytiť krásne scenérie akoby som ich fotil niekde zhora.

Stal sa zo mňa expert na toto hľadanie. Poviete si možno – to je lenivec a ja Vám na to odpoviem – svojim spôsobom áno.

Avšak nevidím rozdiel medzi dobrou fotkou, ktorá bola nafotená z vrcholu 7,000 m hory a dobrou fotkou nafotenou na lúke za Vašim domom. Všetko je len o uhle pohľadu.

Keď sa pozriem do svojej galérie, tak drvivá väčšina fotiek vznikla niekde, kde som potreboval prejsť len niekoľko stoviek metrov za touto fotkou. Len preto, že som sa naučil tieto miesta hľadať. Dokonca jedna z mojich úplne prvých fotiek, za ktoré som dostal aj ocenenia, bola nafotená z okna auta, lebo vonku už prichádzal dážď a tak som na poslednú chvíľu nafotil. Tá fotka bola nafotená v roku 2007 pri dedinke Rudník na východe Slovenska. Je to táto:

V ďalších blogoch (a už aj v mojom ebooku zadarmo som to urobil) Vám budem dávať práve tipy na tieto ľahko dostupné výhľady na Slovensku, v Čechách, ale niekedy aj v okolitých krajinách (Poľsko, pohraničie Krušných hor v Nemecku).

Prečo je zaujímavé nachádzať tieto miesta na fotenie:

• Najlepšie počasie pre fotenie krajiny je skoro ráno
  • tým pádom sa vám nebude chcieť dlho cestovať alebo chodiť dlho tmou za dobrými fotkami
• Kedykoľvek sa tam môžete vrátiť
  • bežne sa na miesta, ktoré sú ľahko dostupné vraciam aj niekoľkokrát, pretože podmienky sú vždy rôzne a keď už máte niečo overené, tak je to dobré využiť
• Ľahká dostupnosť
  • ak aj vycítite, že by bolo dobré sa tam dostať aj v inom čase a sú ideálne podmienky pre fotenie, nemáte problém to nájsť. Tieto miesta využívam aj na fotenie bleskov, kde je dôležité aby bol fotograf blízko auta (kvôli bezpečnosti)

Čo by ste teda mali robiť aj Vy:

• Nájdite si takéto miesta sami
  • ako som už spomenul – choďte pomaly krajinou, kochajte sa, zastavujte, prehodnocujte, kde by sa dalo čo nafotiť, odkiaľ to bude ideálne
• Kalkulujte, prepočítavajte
  • zistite si, koľko vám bude trvať dojazd na toto miesto z Vášho domu (hotela, penzionu,…), ušetrí vám to potom veľa času
• Zistite si, ako dopadá svetlo
  • zistite si, ako sa na tom mieste mení svetlo, kde bude vychádzať slnko a ako bude osvetľovať krajinu. Zistite si, či sa tam oplatí prísť na východ alebo na západ slnka
• Pozerajte sa, v akom ročnom období bude krajina najkrajšia
  • skúste predpovedať, kedy tam budú najlepšie podmienky na fotenie, v ktorom ročnom období. Ďalej si zistite, či sa tam aj v zimnom období dostanete ľahko (niektoré cesty alebo miesta dostupné v dobrom počasí, nemusia byť dostupné v zime)
• Zapisujte si tieto miesta
  • majte so sebou denníček alebo si to zapisujte do mobilu, aby ste na to potom nezabudli
• Nafoťte si aj nanečisto
  • kľudne si to miesto nafoťte aj za zlých podmienok, aby ste vedeli, čo tam budete fotiť, ak tie podmienky budú dobré
• Inšpirujte sa niekým, kto už tie miesta našiel
  • ako som už spomenul, ja mám týchto miest niekoľko desiatok a tak Vám ich budem v rámci môjho blogu predstavovať. Načo sa trápiť, keď už to nejaký človek prešiel pred Vami? 🙂

Takže na záver: nebojte sa lenivosti, nikto vás neocení, že ste šliapali desiatky kilometrov za dobrou fotkou. Naopak, často si to môžete viac užiť a priniesť lepšie fotky.

Môj kamarát Peter mi kedysi povedal: „Lenivosť je základom pokroku“.  Ľudia chcú mať všetko rýchlejšie, ľahšie, pohodlnejšie, dostupnejšie. Využijte to a staňte sa aj vy špecialistom na lenivosť. 😊

Príjemný deň priatelia

Marián Béreš

P.S. Tu je pár ukážok z takýchto „ľahko dostupných miest“: