Môj príbeh

\"Už viac ako 14 rokov je mojou vášňou krajinárska fotografia. 

Pri fotení zastávam filozofiu šibumi - pôvabnej jednoduchosti a zrozumiteľnej stručnosti. Túto filozofiu rád odovzdávam cez svoje fotky a aj ďalším fotografom, aby si aj oni mohli nafotiť úžasné zábery krajiny.\" 

Kto som? 

Som uznávaný krajinársky fotograf. Moje fotografie dostávajú ocenenia ako v laických, tak aj v odborných časopisoch a medzi profesionálmi. Moje fotky sú zdieľané takmer vo všetkých kľúčových facebookových stránkach o Slovensku, Čechách, turistike a cestovaní. Mám svoje vlastné kurzy fotenia, na ktorých rád spoznávam nových nadšených fotografov.

Trúfam si tvrdiť, že patrím medzi TOP 100 najlepších krajinárskych fotografov v Čechách a na Slovensku.

Zároveň som aj školiteľ a lektor, takže sa snažím svoje skúsenosti a vedomosti odovzdávať ďalším ľuďom tak, aby sa aj oni naučili lepšie fotografovať. Držím sa zásady, že každý profesionál by si mal vychovávať svojich nástupcov, pretože tak sa sám dokáže posúvať vpred a byť ešte lepším. 

Som rebelom a rád idem svojou cestou. Kedysi som čítal jeden citát, ktorý mám aj na svojich stránkach:

“Šťastní lidé, kteří dovedou vidět krásu v místech všedních, kde jiní nevidí nic. Všechno je krásné, důležité je jen umět to vystihnout.“

Toho sa držím aj ja pri svojom fotení. Vidieť krásu všade okolo a to sa snažím naučiť aj ostatných ľudí. 

Moje amatérske začiatky

Vždy to tak ale nebolo.

Moje začiatky fotenia spadajú do roku 2006, kedy som si kúpil svoj prvý lepší fotoaparát (bola to zrkadlovka Canon 350 D). Bol som skôr turista než fotograf, takže som bol prvé mesiace nadšený z fotiek a fotil som úplne všetko.

Veď to asi sami poznáte – všetko, čo sa dalo odfotiť, bolo v mojom hľadáčiku. Krajina, príroda, kvety, ľudia, detaily, makro,… Jednoducho všetko. To nadšenie bolo vtedy veľké, kvalita fotiek bola strašná. Ukážem Vám teda pár mojich začiatočníckych fotiek: 

 

 

Moje fotky nemali ani správnu kompozíciu, ani správne svetlo. Ak sa mi podarila nakoniec nejaká dobrá fotografia, tak to bolo skôr dielom náhody a šťastia, než umu. Fotil som vtedy často, všetko, v každom možnom čase, nezaoberal som sa detailami. Lákala ma vždy krajinárska fotografia, pretože som bol vášnivým turistom a cestovateľom. 

Vždy, keď som stál na kopci a díval sa na nádheru krajiny, tak som chcel aj ja tie emócie, ktoré pri tom prežívam, zachytiť do fotografie. Keď som sa teda pozeral na fotky iných skvelých krajinárskych fotografov, tak som bol na seba naštvaný, prečo aj ja nemám také pekné fotky. Zároveň ma to poháňalo dopredu a videl som v tom výzvu sa to dobre naučiť. 

 

Zlom v mojej kariére fotografa

 

Zlom nastal, keď som si kúpil knihy o fotení od profesionálov, najmä knihu Guy Edwardesa – Naučte se dobře fotografovat krajiny. Tam som pochopil, aké dôležité je venovať svoj čas štúdiu. Naučil som sa dobre zostavovať kompozíciu fotografie a pracovať s prirodzeným denným svetlom. Takisto som si všímal, aké nastavenie fotoaparátu pri jednotlivých fotografiách používal autor a to som sa snažil potom aj používať pri svojom fotení.

Z fotenia krajinárskej fotografie sa stala skutočne moja vášeň, ktorá ma ani po rokoch neprešla, naopak, zdá sa, že sa ešte prehlbuje.

  • Veď povedzte, kto by dobrovoľne vstával ráno dve až tri hodiny pred svitaním a vyrážal do v podstate neznáma za dobrou fotkou?
  • Kto by dobrovoľne chodil za dobrou fotkou niekoľko kilometrov (niekedy idem aj v noci na nočné fotenie pár kilometrov sám lesom) s neistým výsledkom?
  • A kto by potom strávil čas doma triedením a úpravou fotografií, aj keď tých skutočne skvelých je len pár?

To dokážu skutočne iba fanatici a k tým ja patrím. Odmenou sú mi ale často krásne fotografie. No a keď nevyjde počasie, tak mám aspoň dobrý pocit z krásne sa zobúdzajúceho dňa a prechádzky na čerstvom vzduchu. 

Zároveň som si uvedomil, že ak chcem v čomkoľvek vynikať, tak by som sa mal zamerať na jednu oblasť a v tej sa zdokonaľovať. Jedine tak tam môžem dať až 100% svojej energie a vášne. Inak budem svoju pozornosť rozptyľovať do viacerých oblastí a nebudem vynikajúci ani v jednej.

Vybral som si teda krajinársku fotografiu a začal sa jej intenzívne venovať. Zameriaval som sa potom viac na kvalitu než na kvantitu fotiek. Naučil som sa pracovať s programami na úpravu fotografií, nechával som si občas poradiť od starších a skúsenenjších fotografov.

Postupom času som si vytvoril svoj vlastný štýl, ktorý je založený na mojej životnej japonskej filozofii – šibumi.

Šibumi všeobecne symbolizuje jemne vybrúsenú eleganciu pod povrchom bežného prejavu. Šibumi je skôr porozumenie ako poznanie.  Všetko hovoriace ticho.  V správaní je to skromnosť bez ostýchavosti. V umení, kde šibumi berie na seba podobu sabi, je to pôvabná jednoduchosť, zrozumiteľná stručnosť.

Preto sa snažím preniesť do svojich fotiek, do príbehov, práve tie emócie prostredníctvom jednoduchosti, stručnosti.

 

Moje úspechy

Úspechy sa po čase dostavili – výhry v súťažiach, uverejnené články aj fotografie v odborných časopisoch, výhra v súťaži Fotograf roku (aj medzi profesionálmi), pozvánky ako napríklad lektor na Letnej fotoškole. Otvoril som postupne aj svoje kurzy fotenia, kde predávam svoje skúsenosti ďaľším krajinárskym fotografom.

Moje fotografie poletujú svetom internetu a sú pre mňa stále aj potešením aj výzvou na to, aby som sa zdokonaľoval a fotil ešte lepšie. Zároveň mám veľkú radosť aj z toho, že ľudia mi píšu, že im pomáham objavovať krásu prírody. Niektoré moje fotografie už boli dokonca maliarmi zväčnené na obrazy a to je pre mňa asi tá najväčšia pocta. 

Tu je ukážka tých najlepších fotiek, na ktoré som náležite hrdý:

 

Viac mojich fotografií nájdete v Galérii tu: http://marianberes.cz/galeria-foto/

 

Fotím krásu vecí okolo nás a fotím ich srdcom

Bola by ale škoda, aby som si všetky tieto svoje skúsenosti nechával pre seba a tak som sa rozhodol tieto svoje skúsenosti zdieľať s ostatnými ľuďmi.  Či už sú to nadšenci do krajinárskej fotografie, ktorí tak, ako ja pred rokmi, riešia problémy, ako nafotiť lepšie a lepšie krajinárske fotky. Alebo sú to ľudia, ktorí majú radi krásy krajiny a chcú sa len kochať pohľadmi na pekné fotky. 

Dnes učím svojich klientov ako lepšie fotiť, ako si nastaviť fotoaparát, ako chápať správne kompozíciu fotografie, ako hľadať tie správne miesta na fotenie, ako hľadať a vniesť do fotografie to správne svetlo, ako správne upraviť fotografiu. Alebo im ponúkam svoje fotky prostredníctvom svojich kalendárov, kníh alebo samostatných fotiek na predaj. 

Obe skupiny potom nájdu v mojich fotkách práve tú filozofiu šibumieleganciu pod bežným prejavom, zrozumiteľnú stručnosť a jednoduchosť. Som praktik, nie teoretik, všetko používam a vysvetľujem tak jednoducho, aby to pochopil úplne každý. 

Takže pri prezeraní mojich fotiek si môžete vybrať - buď sa chcem kochať alebo sa to chcem naučiť, ako sa to robí. A tak už nemusíte tápať, hľadať ako na to a kupovať si drahé zahraničné kurzy. Ja Vám potom uľahčím cestu výberu 🙂