Písal sa rok 2014. Niekedy v apríli tohto roku som pocítil prvé bolesti v chrbte, nemohol som sa pohnúť, musel som brať infúzie a zrušiť pár pracovných školení. Moja doktorka ma poslala na röntgen, kde mi samozrejme nič nezistili. Chrbát stále bolel, chodil som fyzioterapiu, ale stále bolesť pretrvávala. Dokonca vystreľovala do nohy.
Niekedy na začiatku augusta už bola tak silná, že som musel ísť do nemocnice a tam mi povedali diagnózu – vyskočená platnička. Hneď mi lekár doporučil operáciu. Zdesil som sa, lebo to mohlo byť síce fajn, že bolesti ustúpia, ale zároveň aj možný koniec mojej práci školiteľa a koniec chodeniam po horách, mojej vášni. Ale nakoniec som sa rozhodol, že sa nechám operovať a tri mesiace som aj rehabilitoval. A nefotil.
Lekárka mi povedala, že sa to môže kedykoľvek vrátiť, že s niektorými vecami je koniec. Napríklad s chodením po horách s veľkou záťažou. Maximálne vraj nosiť tak maximálne 5-6 kíl na chrbte.
Pre človeka, ktorý predtým prechodil pešo podstatnú časť Tatier a Fatry, prespával v útulniach a ťahal so sebou vždy okrem skoro 15 kilového batohu aj fotovýbavu, to bol dosť krutý ortieľ. Ale nakoniec sa to ukázalo ako výhoda.
Naučil som sa totiž hľadať ľahko dostupné výhľady.
Výhľady, kde nebudem musieť chodiť príliš vysoko, príliš dlho, príliš ďaleko a aj tak dokážem zachytiť krásne scenérie akoby som ich fotil niekde zhora.
Stal sa zo mňa expert na toto hľadanie. Poviete si možno – to je lenivec a ja Vám na to odpoviem – svojim spôsobom áno.
Avšak nevidím rozdiel medzi dobrou fotkou, ktorá bola nafotená z vrcholu 7,000 m hory a dobrou fotkou nafotenou na lúke za Vašim domom. Všetko je len o uhle pohľadu.
Keď sa pozriem do svojej galérie, tak drvivá väčšina fotiek vznikla niekde, kde som potreboval prejsť len niekoľko stoviek metrov za touto fotkou. Len preto, že som sa naučil tieto miesta hľadať. Dokonca jedna z mojich úplne prvých fotiek, za ktoré som dostal aj ocenenia, bola nafotená z okna auta, lebo vonku už prichádzal dážď a tak som na poslednú chvíľu nafotil. Tá fotka bola nafotená v roku 2007 pri dedinke Rudník na východe Slovenska. Je to táto:
V ďalších blogoch (a už aj v mojom ebooku zadarmo som to urobil) Vám budem dávať práve tipy na tieto ľahko dostupné výhľady na Slovensku, v Čechách, ale niekedy aj v okolitých krajinách (Poľsko, pohraničie Krušných hor v Nemecku).
Prečo je zaujímavé nachádzať tieto miesta na fotenie:
Čo by ste teda mali robiť aj Vy:
Takže na záver: nebojte sa lenivosti, nikto vás neocení, že ste šliapali desiatky kilometrov za dobrou fotkou. Naopak, často si to môžete viac užiť a priniesť lepšie fotky.
Môj kamarát Peter mi kedysi povedal: „Lenivosť je základom pokroku“. Ľudia chcú mať všetko rýchlejšie, ľahšie, pohodlnejšie, dostupnejšie. Využijte to a staňte sa aj vy špecialistom na lenivosť. 😊
Príjemný deň priatelia
Marián Béreš
P.S. Tu je pár ukážok z takýchto „ľahko dostupných miest“:
|